DIAGNOSTIKA ASTMY

DIAGNOSTIKA ASTMY

sa zakladá na charakteristickom priebehu s epizódami výdychovej dýchavice, fyzikálnom náleze spastického dýchania a potvrdenej variabilnej bronchiálnej hyperreaktivite (termíny budú vysvetlené ďalej).

Ďalšie vyšetrenia len dokresľujú celkový komplexný obraz ochorenia. Problémom je, že nie vždy sa zachytia alebo zdokumentujú všetky typické charakteristiky. Vzhľadom k tomu, že liečba astmy je dlhodobá a pokračuje aj po stabilizácii, v pokojovom štádiu ochorenia, je potrebné diagnózu astmy čím jednoznačnejšie potvrdiť (alebo vylúčiť) a riadne zdokumentovať.

Na to slúžia ďalšie doplňujúce testy, hlavne testy funkcie pľúc (bronchomotorické testy). Pri pochybnostiach treba diagnózu astmy po určitom čase prehodnotiť, zrevidovať.

Anamnéza
Stavy s pocitom sťaženého dýchania, tlakom na hrudníku, s pískaním na hrudníku pri dýchaní, hlavne pri výdychu. Ťažkosti sa môžu objavovať po vdýchnutí pre pacienta dráždivých látok, ale aj bez zjavnej príčiny. Podozrenie na astmu zvyšuje prítomnosť alergie u pacienta a výskyt astmy v príbuzenstve.

Objektívny fyzikálny nález

Najtypickejšie je úsilné dýchanie s predĺženým namáhavým výdychom s pískaním na prieduškách pri dýchaní. Samozrejme, nie vždy musia byť príznaky typické a vzhľadom k záchvatovému charakteru astmy nemusia byť práve prítomné pri lekárskom vyšetrení.

Funkčná diagnostika astmy
Prístrojové testy dýchania – spirometria zaznamenáva krivku výdychu aj s nameranými hodnotami. Dôkazom astmy je zaznamenaná obštrukcia (zúženie) dýchacích ciest, ktorá sa zmierňuje po inhalácii lieku rozširujúcom priedušky (bronchodilatačný test). Ak sa nepodarí zaznamenať obštrukciu dýchacích ciest, dopĺňajú sa tzv. bronchomotorické testy – testy ktoré  vyvolávajú zúženie a následne rozšírenie priedušiek (odborne nazývané testy na posúdenie bronchiálnej hyperreaktivity). Tieto testy sú hlavným diagnostickým dôkazom svedčiacim pre prieduškovú astmu.

Novším testom je vyšetrenie oxidu dusíka vo vydychovanom vzduchu (FeNO), ktorého zvýšená hodnota svedčí pre astmu. Tento test je však len doplňujúcim vyšetrením, pri ostatných negatívnych vyšetreniach nemusí potvrdzovať astmu.

Laboratórna diagnostika, pomocné vyšetrenia
Testy na posúdenie prítomnosti alergie – kožné testy na inhalačné alergény, laboratórne vyšetrenia (celkové IgE, špecifické IgE, eozinofily).

Ďalšie vyšetrenia a testy – dokreslenie komplexného obrazu astmy

Pneumologické vyšetrenie (röntgen hrudníka), ORL vyšetrenie (vyšetrenie nosohltanu) a niektoré ďalšie dokresľujú stav, hodnotia prítomnosť pridružených ochorení, ktoré by mohli zhoršovať priebeh astmy.
V rámci diagnostiky, manažmentu a liečby astmy je dôležité poznať diagnózy aj ďalších ochorení, ktorými pacient trpí a mať informácie o liekoch, ktoré pacient užíva z iných dôvodov. Pri nastavovaní liečby astmy je potrebné brať do úvahy možné ovplyvnenie iných ochorení protiastmatickou liečbou a možné interakcie medzi rôznymi liekmi.